Dlhšie som nejedla a dnes som skoro sebou v škole švihla o zem, musela som sa opierať o spolužiaka aby som nespadla... Poslala ma odtiaľ triedna domov... A doma som sa musela najesť... A neľutujem to.
Neviem ako ďalej. Stále sa snažím schudnúť, ale ten hlas, ktorý na mňa kričal aby som nejedla je preč. Nechudnem a keď sa nad tým zamyslím, nadávam si, ale pravda je...
Pravda je, že som spoznala úžasných nových ľudí a cítim sa prvý krát v živote akoby som niekde patrila. Oni sú veselí a nikto by mi neveril že ešte takto minulý rok som sa nebavila s ľuďmi, rezala sa a hladovala. Smejeme sa a niekedy keď som sama mi je do plaču, chytajú ma úzkosti, ale vždy v piatok je to lepšie...
Neviem... Chcem byť na tom lepšie, no nedokážem znieť to, že každé dievča je odo mňa krajšie, štíhlejšie a chalani sa po ňom obzerajú a ja som tá neschopná večná kamarátka...
Uvidím...
Keď budem vedieť, čo chcem so sbou robiť, ozvem sa
Majte sa dobre, buďte šťastné a snažte sa urobiť zo seba presne to čo chcete - to najlepšie,
Ava
lucianathinbitch | 1. ledna 2015 v 18:52 | 
Myslím, že moc dobře vím, jaké to je. Sama jsem ještě stále ve fázi nekomunikativní-škaredé-šedé-myšky-a-bůhví-co-ještě holky. A přitom bych to tak moc chtěla změnit.
Je skvělé, že sis našla nějaké dobré lidi kolem sebe a změnit se. A moc ti přeji, aby ti bylo líp i po psychické stránce. Rozhodně napiš až se na to budeš cítit, budu se těšit až se zase ozveš, co a jak :)